Poobede sa zíde celá delegácia SMER-SD, všetci budú oslavovať, že to nakoniec predsa len dokázali. Onedlho poverí zostavením vlády Róberta Kaliňáka a už bude všetko, ako má byť. Prezident Fico, predseda vlády Kaliňák, predseda NR SR Paška a aby nebolo málo, Harabin predseda Najvyššieho súdu SR. Rovnováha trojdelenia štátnej moci leží bezvládna na zemi a konečne do nej budú môcť kopať rovno štyria, nie traja. Aj keď posledné dva roky to vyzeralo naozaj všelijako, stále môže byť horšie. Ako bonus k tomuto „štvorbalíku“ dostaneme nové Programové vyhlásenie vlády a možno zaprší a aspoň také ministerstvo školstva dostane nového šéfa.
Predo dvermi je reálna hrozba narušenia demokratického zriadenia nášho štátu. Viete si vôbec predstaviť, že by dva roky jedna politická strana držala za gule všetky ministerstvá, súdnictvo, parlament a už aj úrad prezidenta? Keby som nemal silný žalúdok, pri písaní prvých dvoch odsekov tohto článku by sa mi musel zdvíhať. Nejde ani o odpor k politike SMERu, ide o fakt, že ak jedno politické hnutie ovládne všetky ústavné funkcie v štáte, demokracia fakticky prestáva existovať. Ak si do tohto gulášu prihodíme aj „objektívnosť“ jediného spravodajského média na Slovensku a situáciu okolo ombudsmanky zo začiatku tohto roka, určite nebude jedlý. Ak by ho aj niekto chcel jesť, ráno sa z neho môže akurát...
Pred prvým kolom prezidentských volieb som sa v jednom článku nepekne vyjadril o Andrejovi Kiskovi. Snažil som sa naňho pozrieť iným okom, prečítal som si jeho knihu, pozrel pár prezidentských debát a stále si za tým, čo som napísal, stojím. Ak vyhrá druhé kolo, určite nebude ideálny prezident.
Ale! Kým my s Arabelou v obývačke ticho pijeme čaj, na okno nám vyklopkáva havran. Len idiot otvorí okno, aby sa presvedčil, či to nie je Rumburak. Už nejde o to, či bude prezidentom „náš kandidát“. Ide o to, či dovolíme narušiť stabilitu tohto štátu a či sa vzdáme istôt zo súčasného vládneho programu.
Aj keď to bude možno najnepríjemnejší krížik v mojom živote, pôjdem voliť Andreja Kisku.
A vy?